Nazmi
Redžepovič sa narodil
9. apríla 1919 v dedinke Gorna
Bajnica v okrese Gostivar v
Macedónsku (súčasť bývalej
Juhoslávie), neďaleko albánskych
hraníc. Po získaní základného
vzdelania sa rozhodol stať sa
cukrárom-zmrzlinárom, za ktorého
sa vyučil u tamojšieho majstra.
Po učňovských skúškach, na
ktorých musel predstaviť svoj
vlastný recept výroby zmrzliny,
sa preňho začala nová a zatiaľ
nepoznaná životná púť. Spolu s
niekoľkými kamarátmi sa rozhodol
skúsiť šťastie v severnejších a
bohatších častiach Európy. Cesta
ho v rokoch 1937-1938 priviedla
do bývalého Československa.
Najprv zakotvil v Ostrave, kde
pracoval v železiarňach,
postupne prešiel cez Žilinu,
Košice a Prešov, až sa nakoniec
usadil v Hanušovciach nad
Topľou, kde sa aj oženil. V
uvedených mestách začal postupne
s výrobou zmrzliny, hoci v
Košiciach pracoval isté obdobie
aj v bývalých Východoslovenských
železiarňach a v Termostave.
Naplno sa výrobou zmrzliny začal
zaoberať v Prešove na zimnom
štadióne a v Hanušovciach nad
Topľou. Okrem zmrzliny pre
rodinu vyrábal aj rôzne cukríky
a turecký med. No ich väčšiu
výrobu a hromadný predaj
nerealizoval. Na zmrzlinárskom
bicykli často vyrážal do
okolitých obcí, vrátane
Giraltoviec. Hanušovce sa mu
však už navždy stali jeho
domovom. Oženil sa a s manželkou
Máriou, rodenou Sochovou, spolu
vychovali troch synov – Hamida,
Fikriho, Martina a dcéru Tenasip
Máriu.
Tí,
ktorí ho poznali, si ho aj dnes
vedia živo predstaviť s jeho
dobrosrdečnosťou, ochotou a
samozrejme, s južanským
temperamentom. K jeho osobnosti
neodmysliteľne patrila cigareta,
sivar a
imidž obchodníka v obleku s
kravatou. Ďaleko od svojho
rodiska, aspoň vo svojom súkromí
a vo svojom vnútri sa snažil
dodržiavať a udržiavať svoje
islamské vierovyznanie. Ochotne
sa zapájal do aktivít v
Hanušovciach a snažil sa pomôcť,
ak to bolo v jeho silách. Menej
je už známe, že hovoril
viacerými jazykmi,
srbsko-chorvátsky, macedónsky,
maďarsky, čiastočne arabsky a
samozrejme slovensky. Naučil
vyrábať zmrzlinu aj súčasného
košického podnikateľa v
cukrárskej oblasti, majiteľa
cukrárne AIDA
Imeriho
Ramiho. Sám sa však sústredil
len na Hanušovce, kde po jeho
odchode do dôchodku pokračovala
v rodinnej tradícii jeho dcéra s
manželom. A tak je hanušovská „Redžepovičova
zmrzlina“ doposiaľ známa
široko-ďaleko. Nazmi Reďžepovič
zomrel v decembri 1991.
Pochovaný je so svojou manželkou
v Hanušovciach nad Topľou.
V rodinnej tradícii vo výrobe
hanušovskej „Redžepovičovej
zmrzliny“ pokračuje už 3.
generácia. Vnúčatá Nazmiho,
jedinej dcéry Tenasip Márie
Lechvárovej aj naďalej vyrábajú
zmrzlinu podľa tradičnej
receptúry Nazmiho Redžepoviča.
|